Európska regulácia umelej inteligencie a digitálnych technológií vstupuje do fázy praktickej implementácie a prináša nové požiadavky aj pre oblasť kybernetickej bezpečnosti. Vystúpenie predstaví najvýznamnejšie zmeny vyplývajúce z Cyber Resilience Act, AI Act a pripravovaného slovenského zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii. Zameria sa na nové povinnosti organizácií, výrobcov, dodávateľov a prevádzkovateľov digitálnych riešení. Osobitná pozornosť bude venovaná prepojeniu regulácie umelej inteligencie, správy dát a kybernetickej bezpečnosti. Cieľom je poskytnúť praktický prehľad o tom, ako sa nové pravidlá premietnu do každodennej praxe.

Kybernetická bezpečnosť je dnes v centre pozornosti. Zákony, nariadenia aj smernice presúvajú zodpovednosť za bezpečnosť softvéru priamo na organizáciu – bez ohľadu na to, či systémy vyvíja vlastnými silami, alebo prostredníctvom externých dodávateľov. Prednáška ukáže, ako tieto predpisy pretaviť do konkrétnych požiadaviek na bezpečný vývoj softvéru – od zadania cez testovanie a správu použitých komponentov až po nasadenie a odstraňovanie zraniteľností – a čo z nich vyplýva pre zmluvy s dodávateľmi IT služieb. Porovnáme povinnosti, ktoré je potrebné plniť, a ukážeme konkrétne zmluvné ustanovenia, ktoré by v zmluve s dodávateľom nemali chýbať: lehoty na opravu zraniteľností, prehľad použitých komponentov (SBOM), hlásenie incidentov, právo kontroly či podmienky ukončenia spolupráce.

Nová legislatíva dnes od firiem vyžaduje viacvrstvovú kyber bezpečnostnú ochrana naprieč celou organizáciou. Prejdeme štyri konkrétne vrstvy ochrany, kde sa to najčastejšie láme: sieť, endpoint, identitu a dáta. Uvidíte čo z toho v praxi najčastejšie chýba a kde firmy pri auditoch najviac strácajú.

Kybernetické hrozby, nové regulačné požiadavky a nedostatok bezpečnostných odborníkov zásadne menia spôsob ochrany organizácií na Slovensku. Počas prezentácie sa pozrieme, prečo tradičný model bezpečnosti v podobe antivírusu prestáva stačiť. Akú úlohu zohrávajú služby Managed Detection & Response (MDR) a prečo sa nepretržitý dohľad stáva kľúčovou súčasťou modernej kybernetickej ochrany. Predstavíme si tiež najnovšie zmeny v portfóliu ESET.

Každá organizácia, ktorá kedy zažila dlhší výpadok kritického systému, sa na vlastnej koži presvedčila o pravdivosti príslovia, že čas sú peniaze. Rastúca závislosť obchodných modelov od nepretržitého chodu kľúčových aplikácií alebo procesov si vynucuje prehodnotenie prístupu k zálohovaniu – organizácie potrebujú mať istotu, že svoje dáta alebo úlohy dokážu obnoviť rýchlo, spoľahlivo a v prípade potreby aj na inej platforme, ideálne s čo najmenším zásahom človeka. Ukážeme si, ako môžu platformy, ako je Synology ActiveProtect, zabezpečiť kontinuitu podnikania pre moderné organizácie všetkých veľkostí.

Kompromitovaná identita, podozrivá aktivita na endpointe, neštandardný prístup ku cloudovým dátam. Tri signály, jeden útok – a čas na reakciu sa skracuje. Na modelovom incidente prejdeme cestu od prvého signálu až po containment: koreláciu heterogénnej telemetrie a Risk-Based Alerting v Splunk ES, automatizovaný enrichment a response pomocou SOAR aj kontrolu dopadu bezpečnostného zásahu cez Observability. A pridáme ďalšieho privilegovaného aktéra – AI agenta, ktorý už nielen analyzuje, ale môže sám konať. Detegovať, pochopiť, reagovať – a nezastaviť pritom vlastný business.

Umelá inteligencia dala phishingovým útokom nový rozmer. Útočníci dnes dokážu vytvárať presvedčivú komunikáciu vo veľkom meradle a čoraz častejšie cielia na ľudskú dôveru namiesto technických zraniteľností. Prednáška sa zameria na dve z najvýznamnejších súčasných hrozieb, Business Email Compromis (BEC) a Device Code phishing, a ukáže, prečo predstavujú rastúce riziko pre moderné organizácie. Súčasne predstaví osvedčené prístupy k prevencii, detekcii a reakcii na incidenty, ktoré môžu pomôcť minimalizovať dopady týchto útokov a zvýšiť celkovú kybernetickú odolnosť organizácie.

Prednáška prakticky prevedie účastníkov auditom od žiadosti, rozsahu a plánovania až po dôkazy, zistenia a záverečnú správu. Ukáže, ktoré údaje o službách, systémoch, IKT/OT, lokalitách, dodávateľoch, rizikách a dokumentácii ovplyvňujú rozsah auditu; ktoré dôkazy majú skutočnú auditnú hodnotu; a prečo politika alebo rozhovor samy osebe nemusia potvrdiť reálnu účinnosť opatrenia. Účastníci sa naučia lepšie čítať výsledky auditu, rozlíšiť súlad, čiastočný súlad, nesúlad, odporúčanie a návrh na zlepšenie a premeniť zistenia na prioritizovaný plán nápravných opatrení.

V IT sa občas dejú veci, ktoré znejú skôr ako fikcia než realita. Často za nimi pritom nestojí sofistikovaný útok, ale úplne obyčajné rozhodnutie alebo zdanlivo nevinná skratka. Formou „Verte – neverte“ sa pozrieme na príbehy zo sveta vývoja, infraštruktúry a IT projektov. Niektoré sa skutočne stali, iné možno nie. Spoločne sa pozrieme na to, čo k jednotlivým situáciám viedlo a kde sa stala chyba. Nepôjde pritom o výučbu základov kybernetickej bezpečnosti, skôr o pripomenutie princípov, ktoré všetci poznáme, no v praxi sa na ne stále zabúda. Aj malé technické rozhodnutie totiž môže mať nečakane veľké následky. Niektoré príbehy preto možno budú znieť až príliš absurdne na to, aby boli pravdivé. Na konci sa ukáže, kde sa naozaj nachádza hranica uveriteľného.